Elis Maweira

Po poslednej piatočnej hodine som sa vybrala do sovinca, aby som svojmu veľkému výrovi zaniesla mŕtvu myš a list pre mojich rodičov. Bruno spal na treťom bidle medzi puštíkom a plamienkou. Keď ma zbadal, natiahol krídla tak, že pustík skoro zletel z bidla a priletel ku mne. "Ahoj Bruno, nesiem ti malú pochúťku a tiež list. Zaniesol by si ho domov?" spýtala som sa sovy, ktorá bola veľká ako celý môj trup. Bruno jemne zahúkal, zľahka ma ďobol do ruky a vďačne si vzal myš, ktorú na sústo prehltol. Potom natrčil nohu a čakal, kým mu list o ňu priviažem. Keď Bruno vyletel von oknom sovinca, vybrala som sa k ohrade na kraji Zakázaného lesa, kde sa pásaval Pocky. Žrebček, ktorého som si len nedávno adoptovala z útulku. "Ahoj, kamarát," prihovorila som sa strakatému pegasovi, ktorý ku mne s radosťou pricupital. "Tu máš. Nesiem ti trochu mrkvy a vedro čistej vody. V tom žľabe, čo máš tu, ju máš za chvíľku špinavú," hovorila som ďalej a podala žrebčekovi prinesené maškrty. Kôň vďačne zastrihal ušami a pohadzoval hlavou. Preliezla som ohradu a pohladila ho po krku. "A čo by si povedal na krátky let?" spýtala som sa a vyhupla som sa Pockymu medzi krídla. Ten dopil vedro vody a na znak súhlasu potriasol hlavou. Potom roztiahol krídla a obleteli sme jedným kolečkom pozemky Rokfortu. Následne sa zniesol späť do ohrady a ja som z neho s búšiacim srdcom zoskočila. Vtom som zbadala, že nás ktosi sleduje. Na ohrade pri vstupnej bránke sedela šedá tigrovaná mačka. "Fiona! Kde si bola tak dlho?" rozbehla som sa radostne k mačke, ktorá spokojne priadla a s radosťou sa nechala poškrabkať za uškami. Preliezla som ohradu, vzala Fionu do náručia a obe sme sa vydali späť do Bystrohlavskej klubovne, nakoľko sa u začínalo zmrákať.

Keď som po poslednej hodine vstúpila do útulnej a teplej Bystrohlavskej klubovne ladenej v modrých farbách, zvalila som sa s povzdychom na najbližšie kreslo a so zamyslením si premietala dnešný deň. Musím uznať, mal naozaj niečo do seba. Teraz sa však musím vrhnúť na menej zábavnú činnosť - domáce úlohy. Vytiahla som teda z tašky atrament, brko, pár roličiek pergamenu a učebnice a pustila som sa do práce. Keď hodiny odbili dvanásť všetko som s unaveným úsmevom zbalila späť do tašky a vyšla hore do svojej spálne a svojej postele.