Erika White Potter

Predvčerom mi prišiel list. Keď som ho otočila na zadnú stranu, zbadala som tam pečiatku s logom kúzelníckej školy Rokfort. Zo začiatku som nechápala a nechcela som uveriť tomu, že je to naozaj list pre mňa. Ukázala som ho rodičom. S pýchou ho otvorili a prečítali mi ho nahlas. Na druhý deň sme išli kúpiť do Šikmej uličky všetky potrebné veci, ktoré boli na zozname. Najskôr sme išli kúpiť cínový kotlík, potom knihy a všetky ostatné veci. Na koniec sme sa zastavili u Ollivandera kúpiť môj prvý čarodejnícky prútik. Pán predavač bol veľmi milý a ochotne mi podával prútiky. Zobrala som si do ruky asi tri prútiky, ale ani jeden nebol ten pravý. Keď mi podal štvrtý a ja som ním mávla, vyšlo z neho svetlo. Bol to on, môj prvý prútik. Zaplatili sme, poďakovali a vydali sa na cestu domov. Prešli sme okolo obchodu so sovami. Všimla som si tam jednu krásnu snežnú sovu. Spýtala som sa rodičov či mi ju kúpia, váhavo sa na seba pozreli, ale na koniec súhlasili. Dala som jej meno Hedviga.
Nastal ten deň. Ráno sme sa ponáhľali na vlak do Rokfortu. Zbadala som tam veľa detí, ktoré mali namierené na to isté miesto ako ja. Keď sme konečne našli nástupište 9¾ rozbehla som sa oproti múru. Bála som sa, že sa vchod neotvorí a ja narazím do múru a všetci muklovia a ostatný čarodejníci sa na mne budú smiať. Ako som sa približovala, ten strach zo mňa postupne opadal a ja som prebehla stenou. Tesne za mnou prišli aj moji rodičia a pomohli mi naložiť veci do vlaku. Naposledy som im zakývala a vlak sa pohol.