Učebňa herbológie

Dnes sme sa zameriavali na vytláčanie hnisu z Pľuzgiernikov. Museli sme mať rukavice z dračej kože, nakoľko neriedený hnis vedel porobiť na koži riadnu paseku. Bola som vo dvojici s jednou spolužiačkou zo Slizolinu a práve sme zápasili s obrovským pľuzgiernikom, ktorý sa skrúcal kade-tade a odmietal si nechať vypustiť svoje pľuzgiere, keď tu zrazu BUM! a ohromný rev. Dvaja spolužiaci pľuzgiernik nedopatrením zhodili zo stola, nezachytili, ten sa rozprskol na dlážke a všetkých okolo postriekal hnisom. Veru, nezávidím tým postriekaným.

Dnes nás profesorka zaviedla k sklenníku dva, kde bol vysadený záhon troch rôznych rastlín. Rastliny Klepcodrapa, Mesačníka a Pľuzgiernika. Dnes sme mali oberať lupienky kvetov z Mesačníka. Ani zďaleka to nebolo tak namáhavé ako predošlá hodina. Nemala som zaslizené ruky a navyše kvety Mesačníka príjemne voňali. Profesorka nás ale samozrejme upozornila, aby sa nám peľ z kvetov nedostal do očí, uší a úst, pretože by nás okamžite pripravil o čuch, sluch či chuť. Nebezpečná rastlinka, no práve z jej lupeňov sa pripravujú liečivé elixíry pri strate zmyslov. Tomu sa povie irónia.

Keď sa k nám priblížil profesor herbológie, vysoký, zavalitý muž v trávovozelenom habite, nervózna sa usmieval a premeriaval si pohľadom celú triedu. Pod chvíľkou zastal pohľadom i na mne a rozpačite kývol hlavou. Pristúpila som teda k nemu s mojou knihou v ruke. Natiahol ruku k mojej učebnici a so záujmom si ju prezeral. Potom mi ju vrátil a pokynul, aby som sa vrátila k ostatným. Mala som z toho zmiešaný pocit. Nevedela som, či sa mám báť, alebo sa smiať. Následne nám rozkázal otvoriť knihy na strane 3 a zaviedol nás do skleníka číslo 1. V tomto sklenníku boli kochlíky s veľmi zvláštnymi rastlinami. Mali rovné, duté stopky, na ktorých striedavo videli akési zelené chuchvalce rôsolovitej hmoty. Podľa učebnice to bola žiabrovka. Profesor nám rozdal nádobky a nožíky a prikázal, aby sme zrelé žiabrovky odrezávali a ukladali do nádobky. Následne máme ošetriť odrezané miesta čudne zapáchajúcou pastou položenou v každom kvetináči a prejsť k ďalšej žiabrovke. Priznám sa, niekedy bol problém rozoznať zrelú žiabrovku od nezrelej a profesor u trochu mojich kúskoch poznamenal, že sú zrelé len tak tak a že si mám radšej vyberať zrelšie kusy. Po hodine som mala ruky zalepené zeleným slizom, ktorý však šiel vodou veľmi dobre rýchlo zmyť.