Poloha
 

Mesto má rozlohu 105,4 km². Najvyšší bod je položený 131 m n. m. a najnižší bod 28 m n. m.

Paríž vytvára so svojimi predmestiami a satelitnými mestami tzv. Veľký Paríž, sídelnú aglomeráciu, ktorej populácia bola v r. 2004 odhadovaná na 19,5 milióna obyvateľov (posledné sčítanie ľudu v r. 1999 zistilo 11 174 743 obyvateľov). Paríž tak predstavuje najľudnatejšiu metropolitnú oblasť Európskej únie po Londýne. Vlastný obvod mesta (v zásade vymedzený okružnou diaľnicou a dvoma lesíkmi), z historických dôvodov pomerne malý, má oproti tomu podľa odhadov z r. 2004 len 2 142 800 obyvateľov (2 125 246 pri sčítaní r. 1999) na ploche 86,928 km² (bez Bouloňského a Vincenneského lesa). Celá metropolitná oblasť (aire urbaine) obsahujúca 1584 obcí (commune) má rozlohu 14 518 km². Hustota osídlenia je vo vnútornom meste 24 448/km², v celej oblasti parížskej aglomerácie potom 770/km² (podľa údajov z r. 1999).

Pamätihodnosti

Paríž ovplýva množstvom pamiatok z keltskej doby až po súčasnosť. Z historického Paríža však po rekonštrukciách v 18. a 19. storočí zostalo iba málo z pôvodnej tváre. Medzi najznámejšie pamiatky patria:

• Katedrála Notre-Dame
• Louvre
• Víťazný oblúk
• Invalidovňa
• Conciergerie
• Sainte-Chapelle
• Bazilika Sacre Coeur
• Eiffelova veža
• Gutenbergova tlačiareň

Moderná architektúra

V Paríži sa nachádzajú pamiatky azda zo všetkých architektonických slohov. Okrem Eiffelovej veže a Louvre so sklenenými pyramídami pred vchodom, je tu tiež supermoderná štvrť La Défense, plná mrakodrapov a supermoderných stavieb. Tu stojí aj najznámejšia moderná stavba Paríža – Grande Arche, vybudovaný roku 1989 k 200. výročiu Francúzskej revolúcie. „Iba v Paríži je možné, aby si architekti postavili to, čo im napadne“ – to je skúsenosť, ktorú získal Paríž po výstavbe Pompidouovho centra priamo v centre mesta.