Cruella Devill

Cruella má hodinu Starostlivosti o zázračné tvory s chrabromilskými a slizolinskými piatakmi. Naposledy sa rozhodla priviesť im jednorožce, no dnes s malým prekvapením - vedúcej kobyle stáda sa totižto pred pár dňami narodilo snehobiele žriebä.
"Tak, pravidlá už poznáte. Dievčatá pomaly pristúpte k ohrade, chlapci ostanú vzadu. Dnes vás prosím, nepriblížte sa k ohrade ani na krok. Už viete, že jednorožce preferujú ženy, ženské pohlavie a obzvlášť teraz, keď sa im narodil malý prírastok budú k mužom obzvlášť nepríjemné, kvôli bezpečnosti teda ostaňte tu." vysvetlila Cru jasne pokyny a kráčal k ohrade za nadchýnajúcimi sa dievčatami. Mama jednorožca im dokonca dovolila podísť až do ohrady celkom blízko k nej. Cruella sa postavila bokom a rozprávala sa s chrabromilčankami. Mali naozaj veľa otázok.
"Pff ... tieto jednorožce ... ´Držte sa od nich, sú pre vás nebezpečné´, no to určite!" hneval sa jeden Slizolinčan, Jacob McCannestry, "Čo mi tak bojazlivo vyzerajúci tvor môže urobiť!" zvolal a rázne sa pobral z kopca dolu k ohrade. Vošiel do nej a zamieril k jednorožej samici s mláďaťom.
"No pozrime sa, prečo by som sa ťa nemal dotknúť!" skríkol kráčajúc k nej. Cruella to zbadala.
"McCannestry! Poď sem! Je to nebezpečné!" skríkla a ponáhľala sa k nemu.
"Ale prosím vás, pani profesorka!" posmešne na ňu zakričal. Priblížil sa úplne k jednorožke. Tá sa začala ošívať, švihať chvostom a hrabať kopytom.
"McCannestry!" zrevala Cru ako sa ponáhľala k nemu. Už bola skoro pri ňom.
"No, ty hlúpy kôň s rohom na čele!" posmešne skríkol na jednorožku a s rehotom sa otočil.
"Pozor!" skríkla chrabromilčanka stojaca pri ňom. Jacob sa otočil. Telom mu prešli zimomriavky a hrôza. Veľká jednorožka sa vzpriamila a zdvihla na zadné nad neho. Zamrzol hrôzou a pozeral nad seba. Vtom sa otočil po svojom ľavom pleci a niekto ho silno odstrčil preč od vzpriamenej jednorožky. Zapotácal sa a padol na zem. Odstrčila ho profesorka Cruella Devillová. Tak silno, až spadla. Presne na to miesto, kde pred pár sekundami stál Jacob. A vtedy sa to stalo. Jednorožka zaerdžala, zašvihala prednými kopytami vo vzduchu a dosadla - na Cruellino ľavé koleno. Celým svojím mohutným zhupom a ostrými kopytami dupla profesorke po kolene. Devill zrevala od bolesti, študenti okolo zvýskli od strachu. Cruella zalapala po dychu aby neodpadla od bolesti, trasúcou sa rukou vytiahla prútik, zahnala sa s ním, vyčarovala červené iskry a podarilo sa jej zahnať jednorožku, žriebä a aj zvyšok stáda naspäť do lesa. Žiakom už nehrozilo nebezpečenstvo, oprela hlavu o zem a nechty zaryla do zeme. Snažila sa potlačiť tú hroznú, pichľavú bolesť aby nekričala od bolesti. No nedalo sa ... Dievčatá sa zhlukli okolo nej a pribehli aj ostatní chlapci z kopca. Jacob sedel v šoku a pozeral sa na zvýjajúcu sa profesorku na zemi. Cruella predýchavala bolesť a podarilo sa jej získať kontrolu nad jazykom na pár slov:
"Ach! ------ .. .bože . .------ ... Priveďte n-n-.... n-niekoHO!"
Mala zahmlený zrak, teda nevidela jasne, kto sa rozutekal preč, videla len červeno-žlté farby šatky, ktorá viala za utekajúcou postavou. Spod šiat sa na tráve začal vytvárať fľak krvi, ktorý sa pomaly ale isto zväčšoval. Cruella dychčala, vyla, aj skríkla, pretože tá bolesť ... jednoducho ešte nikdy pred tým takú veľkú nezažila. Bola presvedčená, že s jej kolenom je koniec, pretože s celou ľavou nohou nemohla ani pohnúť. Bolo to len pár minút, čo bežali po pomoc, ale jej sa to zdalo ako celá večnosť ... Nakoniec sa však pomoci dočkala. Otočila hlavu a videla ako smerom k nim na kopci utekajú človek, čo išiel zavolať pomoc a za ním prvá postava v čiernom a druhá v hnedom habite. Niekoľko drahocenných sekúnd a boli pri nich. Keď sa k nim pribehli a zohli sa nad ňu už vedela, kto jej prišiel na pomoc - Snape a Slughorn. Niečo rýchlo hovorili, dohadovali sa, zhrozene na ňu pozerali, zrejme jej aj kládli nejakú otázku, ale ona zo šoku nič poriadne nepočula. Zrejme si to obaja všimli, tak Slughorn vybral svoj prútik. Priložil jej ho ku kolenu a Cru cítila že sa jej niečo okolo nohy obmotáva. Bola to dlaha. Bolelo to, ale mala na výber? Snape vybral svoj prútik. Najprv nevedela, čo robí ale potom pocítila, že ju kúzlo zdvihlo do vzduchu. Vznášala sa. Slughorn ju chytil za pravú ruku, Snape za ľavú a hlavou dopredu sa s ňou ponáhľali do hradu. Na malú sekundu jej aj táto situácia prišla vtipná, ale bolesť, ktorá vytryskla v kolene ju veľmi rýchlo uviedla späť do reality. Ani si neviete predstaviť, aká radosť ju zaplnila, keď uvidela, že prešli dverami do Nemocničného krídla. Šok jej už mierne ustúpil takže počula zreteľnejšie, celkom jasne.
"Poppy!" skríkol Slughorn. Poppy vybehla zo svojej pracovne.
"Čo sa deje-- preboha, položte ju tamto!" prikázala, ukázala na tretiu posteľ naľavo a začala si obliekať zásteru. Položili ju tam, opatrne, a panicky sa na ňu pozerali. Poppy pribehla k posteli.
"Čo sa pri Merlinovi, stalo?!!!"
"Ja----....ach....---- jednorožka mi ............ mhm!.... dupla na k--- koleNO!!" to posledné ´kole-NO´ zdôraznila, pretože sa jej vystupňovala bolesť.
"Ach, dobre teda!" povedala Poppy a pritiahla stojan s rôznymi chirurgickými pomôckami. Odčarovala dlahu, vzala skalpel a rozpárala jej šaty natoľko, aby mohla odhaliť koleno. Naskytol sa im otrasný pohľad - celá noha bola krvavá, krv bola jednoducho všade a to koleno (ak sa to tak dalo ešte vôbec nazvať) bolo jedným slovom napadrť. Kúsky polámaných kostí trčali cez kožu, mala ho úplne preliačené a krvavé. Bol to naozaj hrozný pohľad, Slughorn sa dokonca musel otočiť bokom tak, aby to nevidel. Cruella zaklonila hlavu a potláčala plač ... ´Tak, toto je koniec ...´ pomyslela si.
"Tak čo, Poppy?!" spýtal sa náhle Snape. Tá si zranenie poriadne obzrela, vydýchla si a s jemným úsmevom riekla:
"Mám dobrú správu. Koleno sa dá zachrániť, áno dokážem to. Žiaden strach, je na to teraz nová metóda a dokonca neostatnú ani jazvy!"
Cruella si celkom zreteľne vydýchla.
"Ale..." začala Poppy a zatvárila sa zronene, "mám aj zlú správu. Tie kosti musím ponaprávať a v tom je ten problém ... robí sa to bez anestézie. To preto, lebo ak by sa to tak neurobilo, adrenalín nahromadený v tele by sa nemohol uvoľniť, napríklad krikom a dýchaním a teda by pacient mohol zomrieť a ani by sme o tom nevedeli." dopovedala a uprene sa pozrela na Cruellu. Tá opäť zaklonila hlavu. Vyrovnávala sa s tým psychicky ...
"Dobre teda ..." vydala zo seba, "u--....mm....... urob čo m--musíš..."riekla, zavrela oči a opäť potláčala plač.
"Dobre, prinesiem rýchlo veci a budem potrebovať aby tu jeden z vás ostal!" povedala Poppy.
"Ja zostanem!" riekol Snape. Poppy odbehla a o pár sekúnd pritiahla stolík na kolieskach preplnený všetkými možnými gázami, fľaštičkami a náradím.
"Mám, mám, .... ach áno a od teba Horác potrebujem, aby si mi ešte priniesol Umrtvovací elixír!" riekla a všetci sa pozreli na Slughorna.
"Eh, Poppy ..... ale ja žiaden nemám ... poslednú fľašku som dnes minul na hodine...." šepol a zatváril sa zahanbene. Poppy sa uprene pozrela na zhrozene sa dívajúcu Cruellu.
"Tak nič teda .... budem si musieť vystačiť s touto poslednou slinou na konci fľašky ....." pošepkala napokon zdravotníčka a Slughorn sa rýchlo vybral vykráčať z miestnosti.
"Čo teraz?!!" opýtal sa Snape. Poppy sa tvárila už tiež zhrozene a premýšľala. Napokon vzala do ruky malý drevený kolík a fľaštičku.
"Tu máš, Cruella, vypi toto - to je málo umrtvovacého elixíru, snáď to zaberie, ale pre istotu, zahryzni sa do tohoto. Drevo je napustené otupujúcim elixírom, aspoň jeho trochou, snáď to pomôže ...... a nebude ťa tak počuť kričať."
"Kričať?!!" zhíkla Cruí ale Poppy jej vrazila kolík do úst. Mal zvláštnu chuť a stŕpol jej jazyk.
"Severus, chyť ju poriadne zo zadu za plecia. Myslím, že si nenechá dobrovoľne, bez metania sa chytať neumrtvené rozdrvené koleno."
Snape teda pristúpil k čelu posteli a poriadne jej chytil plecia. Cruella sa mu zronene pozrela do očí.
"Môžeme?" opýtala sa Poppy a pozrela na nich. Snape prikývol, Cruella sa poslednýkrát zhlboka nadýchla, zaryla nechty do Snapovho habitu a prikývla. Poppy vzala rýchlo akési náradie a nahla sa nad Cruelline koleno.
"AAAAAAH!!!!!!!!!!!!" zrevala, zaryla nechty a napla sa ako luk.