Cruella Devill

Je to už týždeň a Cruella Devill stále nevie čo si má o Rokforte myslieť. Vedela, že si tak rýchlo nezvykne a začiatky nebudú najľahšie, ale teraz naozaj mala pocit, že tam nepatrí. Áno, bola v novej práci už týždeň a stále nepoznala poriadne ostatných profesorov a zamestnancov, dokonca si ani nevedela poriadne zapamätať ich mená a o orientácii v hrade ani nehovoriac ... vždy sa zamotala aspoň na polhodinu. No to, že nevedela, kde je čo v hrade ju ani tak netrápilo, najväčšmi ju trápili tie vzťahy s profesormi a zamestnancami ... Jediný, koho tam poriadne poznala a rozprávala sa s ním bol Albus Dumbledore. Hej, je to super že má za kamaráta jej nadriadeného, ale ona si chcela získať aj náklonnosť ostatných ... napríklad nadriadená fakulty Chrabromilu, Minerva M... no na priezvisko si síce nespomenie, ale neprišla jej na prvý pohľad zlá, popravde bola jej sympatická, alebo malý profesor Flitwick, Filius asi, ten bol tiež veselá kopa, a dobrosrdečný Rubeus (Ha--agrid?) jej bol najväčšmi sympatický, alebo ten profesor, o ktorom sa hovorilo, že nestarol, na toho mala toľko otázok, tiež ju zaujala profesorka lietania so svojím svojským prístupom, milé jej prišli aj profesorka Sproutová (Pomona?) a pani zdravotníčka Poppy (každý ju tak volal a ona si meno aj tak nezapamätala), profesorky astronómie, aritmancie a starovekých rún boli tiež super, jediné osoby, o ktorých nevedela čo si má myslieť boli profesorka veštenia Trelawneyová a profesor elixírov (Snape?). Jediné čo o nich vedela bolo, že profesorka je vraj šibnutá a profesor je zákerný a najneobľúbenejší, tieto informácie však mala od študentov, s ktorými si výborne za ten týždeň sadla. Tak rada by ich spoznala, ale, hanbila sa. Áno, mala už 30 rokov a hanbila sa ich osloviť, pretože si myslela, vlastne sa bála, že by si s nimi nerozumela, že by ich urazila, nudila, sklamala a množstvo, množstvo ďalších hlúpostí. Nad týmto všetkým premýšľala aj teraz, keď sa prechádzala po chodbách prenádherného Rokfortu. Nie, nepozerala sa pred seba, pozerala sa nad a vedľa seba, obdivovala totiž architektúru, sochy a nádherné obrazy. Odrazu zacítila akoby do niečoho narazila a padla na zem. Zaskočilo ju to a pozrela sa pred seba. No to snáď nie, už vedela, čo sa stalo. Vrazila do profesora, toho známeho svojím Kúzlom mladosti, ale ako na potvoru, ani za svet si nemohla spomenúť na jeho meno. Musela sa naňho pozerať ako idiot a bez slova, pretože ju hneď chytil za ruku a pomáhal jej vstať.
"Ste v poriadku?!" opýtal sa trošku zhrozene a skúmal ju svojím pohľadom.
"Á-áno,"jachtala Cru a zdvíhala sa zo zeme,"ach, pravdaže, som v poriadku, prepáčte mi, ja-ja som nechcela do vás vraziť, to len--" začala sa ospravedlňovať, ale profesor sa zasmial a skočil jej do reči.
"Ale to je v poriadku nič sa nestalo!"povedal veselo. Cruella sa zmohla len na úsmev, pretože jej to bolo trápne, nevedela ako sa volá a nevedela čo robiť. Zrak jej mimovoľne spadol na zem a uvedomila si, že keď doňho vrazila rozsypali sa mu všetky učebne, zošity a papiere, ktoré niesol.
"Preboha, čo som to urobila!"prekárala sa a hneď si kvokla, že to všetko pozbiera. Profesor ako pravý gentleman si kvokol tiež a zbieral s ňou.
"Tak, vy ste tá nová, však? Tá stážistka, ktorá najprv odpozoruje ako sa učia tri predmety a nakoniec sa jedného z nich stane profesorkou, mám pravdu?"opýtal sa počas zbierania aby reč nestála.
"Áno od pondelka začínam - Starostlivosť o zázračné tvory, Obrana proti čiernej mágii a Elixíry."odpovedala s radosťou.
"Tak, to sa teda ešte stretneme."usmial sa a hlesol profesor. Cruella sa naňho nechápavo pozrela.
"Ako to myslíte...?"
"Obrana proti čiernej mágii je jedným z tých spomínaných troch, no a ja som jej profesor."riekol.
"Och, pri Merlinovi, samozrejme, prepáčte, som tu nová a ešte sa v učiteľskom zbore celkom nevyznám..."ospravedlňovala sa.
"V poriadku."povedal a obaja vstali - on so svojou nazbieranou kôpkou, ona so svojou.
"Tak, a je to..."šepla Cruella a podala mu svoju nazbieranú kôpku. Profesor sa poďakoval a už to vyzeralo, že sa rozlúčia, no jej to nedalo, mala ešte jednú vec, čo jej vŕtala v hlave.
"Eh---smiem sa vás ešte niečo opýtať...?"
"Kľudne," povedal s úsmevom profesor a počúval.
"Ach viete, je mi to trápne, ale zajtra, v pondelok, už začínam s tou prítomnosťou na hodinách a viete, prvý deň mám elixíry, no a možno to bude znieť detinsky ale, mám trošku strach z toho pána profesora ..." povedala opatrne a čakala na reakciu. Bála sa, že to prehnala. Reakcia profesora ju prekvapila - začal sa smiať.
"Ach,"smiech, "poviem vám takto, pokiaľ Snapovi nebudete liezť do výkladu a narúšať hodinu, nič sa vám nestane!" povedal veselo.
"To som rada, ďakujem!" poďakovala a usmiala sa.
"Dobre teda, ja už musím ísť, musím ešte niečo vybaviť." hlesol profesor a nenápadne ukázal očkom na kopu papierov, čo mal v rukách.
"Dobre, dovidenia, teda."pozdravila Cruella s úsmevom.
"Majte sa a zajtra držím palce!" povedal a odkráčal preč. Cruella sa za ním pozerala až pokým nezašiel za roh a nezmizol. Akonáhle zašiel, Cruella si vzdychla a oprela sa o stenu.
"Neopieraj sa o mňa!"zvolalo niečo pri Cruellinom uchu. Ihneď sa vystrela a pozrela na stenu. Bol to obraz akéhosi muža.
"Prepáčte, nevšimla som si vás."ospravedlnila sa a pozrela späť na roh, kde pred chvíľou zmizol profesor.
"Mňa možno nie, ale Neddyho si si všimla..."povedal muž a usmial sa popod fúzy.
"Ako že ste povedali, že sa volá?"spýtala sa Cruella lebo nemala ani predstavu.
"Toto bol, vážená, Alou Neddy, profesor. A nemali by ste vy náhodou vedieť? Vyzeráte ako profesorka..."odpovedal obraz.
"Takže, Alou Neddy, hmmm?"povedala napokon a pobrala sa preč. Krik obrazu ´Neodpovedala si mi, vráť sa!´ ju netrápil. Mierila do svojej pracovne s dobrým pocitom, že už spoznala aspoň jedného profesora, sympatického profesora musí povedať, že vie dokonca aj ako sa volá (Jupííí!!!) a že zajtrajška sa nemusí obávať. Ale v tom mu veľmi neverila. Snape sa jej nezdal ako človek, ktorý by k nej prejavil nejaké sympatie ... Ale veď napokon, nechajme to na zajtrajšok.