Cruella Devill

´On má niečo, čo je moje a ty si aj tak zasľúbená!´ tieto slová behali Cruelle po rozume po celý ten čas, čo sa predierala Rokfortom, v ktorom zúrila bitka v plnom prúde. Mala len jednu myšlienku pred očami - nájsť Harryho. Nemala ani šajnu kde by mohol byť, tak utekala smerom, ktorým ju nohy ťahali a srdce viedlo. Cestou sa zbavila pár smrťožrútov a pomohla niektorým študentom. Keď už strácala nádej, že ho nájde, našla ho pred miestom, kde sa objavoval vchod do Miznúcej miestnosti. Harry sa práve zdvíhal zo zeme už-už pripravený vyraziť spolu s Ronom a Hermionou preč. Cruella naňho zakričala a pribehla k nim.
"Harry!"
"P-pani profesorka..."s údivom riekla Hermiona. Ale Cru si ju nevšímala, mala oči len pre Harryho. Intenzívne sa na seba pozerali.
"Harry... Ty vieš..." potichu začala Cruella bez úmyslu dokončiť vetu.
"Áno, pani profesorka, viem kde je..."hlesol a neprestali sa na seba pozerať.
"Poďme!"vyhlásil Harry a všetci štyria sa rozutekali dole veľkým schodiskom. Ako utekali dole, z ničoho nič tam vletel smrťožrút. Harry mal vynikajúce reakcie a omráčil ho jediným šmahom. Pribehli k Dubovým dverám, tam zastali, Harry sa pozrel, či za nimi niekto nie je a vybehli do epicentra boja - na Nádvorie. Bol to naozaj hrozný 5 sekundový pohľad. Všade bolo množstvo obrov, ackromantúl, smrťožrútov, zopár dementorov a proti tomuto všetkému stál Fénixov rád, učitelia a žiaci.
"Musíme sa dostať na koniec, ku schodom do Vodného domčeka!"Harry musel kričať aby ho cez ten hluk počuli. Rozdelili sa teda. Harry, Ron a Hermiona bežali spolu cez pravú stranu, Cruella povedala, že to vezme ľavou. Mala "úžasne prispôsobené šaty" na utekanie, preto sa radšej pretransformovala na leoparda (keďže bola animágus, nebol problém) a hybaj, už trielila naprieč bojiskom. Ako irbis bola naozaj mrštná a tak sa uhýnala zeleným, červeným a žltým kliatbam ako nič. Mohla to prebehnúť a nezastaviť sa, ale nedalo jej nepomôcť, preto, ak sa dalo, v behu vyskočila na vybraného smrťožrúta, zvalila ho na zem, uhryzla do krku a bežala ďalej. Urobila to len štyrikrát a ten štvrtý by sa jej bol stal aj osudným, ale našťastie nie. Totižto, keď takto zvalila na zem a zahryzla sa nevšimla si, že za ňou stál ďalší a mieril na ňu prútikom s kliatbou na jazyku. Keby sa vtedy medzi nich nehodil Alou Neddy, jej veľmi dobrý priateľ, už by bolo s istotou po nej. Nebola si istá, či Alou vedel, že je to ona, ale poďakovala sa mu žmurknutím (keďže nemohla rozprávať), on na ňu žmurkol tiež a rozbehla sa ďalej. Už bola len pár metrov od miesta stretnutia, videla už aj oné trio, tak sa rýchlo premenila späť do ľudskej podoby a dobehla tam po dvoch, ako žena. Už bolo ich, teraz už, kvarteto spolu, no blížil sa ďalší problém. Naprieč kamenným mostom sa k nim hnala najmenej tisícka dementorov. Ani jeden neváhal a vytasili prútiky. Spoločnými silami, ku ktorým sa pridal aj Aberforth a žiaci s členmi rádu, čo boli nablízku sa im ich podarilo zahnať. A až v tej chvíli Cruellu niečo napadlo. Mala chuť prefackať sa v tom momente. To prečo bola v žalároch, Inter Mortem nezobrala so sebou, zabudla na to, nechala to tam! Nie, musí sa pre to vrátiť... pre istotu ... podľa tých slov ´On má niečo, čo je moje a ty si aj tak zasľúbená!´ vie, že sa mu nestane nič dobré, a ako poznala svojho brata, Inter bude jediné, čo môže dať aspoň malinkú nádej na zachránenie života.
"Harry! Harry, choďte! Ja.. ja musím ešte niečo vybaviť!"povedala, rozkázala im, a rozbehla sa naspäť do hradu. Nemala čas, rozhodla sa teda vziať to "vzdušnou cestou" (áno, vedela lietať, áno išiel za ňou čierny "dym", áno naučil ju to jej brat). Nádvorie preletela bez toho, aby na ňu niekto vytasil zaklínadlo, ale problém na seba nenechal dlho čakať a naskytol hneď ako vletela do hradu. Iba preletela dubovými dvermi cítila štipľavú bolesť na hlave a padala k zemi, našťastie padla celkom ladne a bez zranení. Bola ľahko dezorientovaná, nevedela, kto ju zasiahol, iba pocítila ako ju niekto potiahol za vlasy, hodil na zem, otočil na chrbát a drevenou holou jej pritlačil krk. Teraz už vedela, kto to je. Bol to jeden z Voldemortových smrťožrútov a práve sa ju pokúšal zadusiť. Cruella lapala po dychu, nevedela nájsť prútik.
"Ty si nás zradila! Ja som to Temnému pánovi hovoril ale potrestal ma za to! Ale teraz to už viem s určitosťou dokázať!"zasyčal tučný smrťožrút a pritlačil prudšie.
"Imobilus Incarcerous!"znenazdajky zhúkol známy hlas. Smrťožrúta vystrelo, pustil palicu, obalili ho silné reťaze a odhodilo ho na bok. Cruella sa ihneď pokúšala čo najrýchlejšie sadnúť, chytala si krk a lapala po dychu.
"Si v poriadku?!"prihovoril sa jej onen známy hlas, čo jej zachránil život. Bol to opäť Alou, Alou Neddy.
"Á-áno, som... ďakujem..."chvátala, keď jej Alou pomáhal vstať.
"Počuj, ten Smrťožrút hovoril niečo o zrade a---" chcel sa Alou opýtať, bolo to od neho pekné, ale Cruella sa naozaj ponáhľala.
"Všetko ti vysvetlím, ale teraz naozaj musím, prepáč!"vysypala zo seba, pousmiala sa a rozbehla sa cestou, ktorá viedla do hradných žalárov, do učební elixírov, kde sa jej lúhovalo Inter Mortem. Opäť použila vzdušnú prepravu, aby tam bola čo najrýchlejšie. Vtrhla do učebne, schmatla najbaňatejší flakón a hybaj naspäť. Cestou späť, leteckou cestou späť ju už nič nestretlo a nezdržalo. Preletela aj schody a zosadla až na poslednom, oproti Vodnému domčeku, tam mali namierené aj Harry, Ron a Hermiona. Videla, že dvere domčeka sú otvorené a pri dverách stojí Hermiona s Ronom a pozerajú sa na zem so smutným výrazom v tvári. Cruellu prešli zimomriavky. Nie, nie, nie, nie, nie, nemôže ísť neskoro. Rozbehla sa, vtrhla dnu a skoro odpadla od hrôzy. Harry sa akurát sklonil nad čierny zakrvavený habit, ktorý poznala lepšie ako svoje topánky.