Hmm...tak dneska zase otrasný upršaný deň. Som doma v našom bytíku v New yorku a sedím za počítačom. Áno, zas píšem nový príbeh, a myslím, že tento by mohol byť aspoň o trochu menej nudný ako ten minulý. Pri nohách mi sedí Crystal a dožaduje sa ďalšieho kúska slaniny. Úfff...absolutne sa nemôžem sústrediť. Vo vedľajšej izbe má moja sestra zas hudbu pustenú na plné pecky. Kvôli nej a Crystalovi som napísala ,,omyl,, s mäkkým i...kedy už bude obed? Škvŕka mi v bruchu. Dnes je s varením na rade sestra, no zdá sa, že sa s tým moc neponáhľa. Ach bože...