O troch bratoch
Boli raz traja bratia, ktorí za súmraku putovali po opustenej kľukatej ceste.
Po čase bratia prišli k rieke, príliš hlbokej, aby ju prebrodili, a príliš nebezpečnej, aby ju preplávali. Bratia však boli skúsení čarodejníci, a tak jednoducho mávli prútikmi a nad zradnými vodami sa zjavil most. Už boli v polovici mosta, keď zistili, že im cestu zahatala postava v kapucni.
Prihovorila sa im Smrť.
Hnevala sa, že ju obrali o tri nové obete, lebo pútnici sa zvyčajne utopili v rieke. No Smrť bola prefíkaná. Navonok troch bratov chválila, ako vedia čarovať, a povedala, že každý z nich si zaslúži odmenu za to, ako šikovne sa jej vedel vyhnúť. Najstarší brat mal bojového ducha, a tak si vyžiadal prútik, aký nemá nikto na svete, prútik, s ktorým porazí v súboji každého súpera, prútik hoden čarodejníka, čo zvíťazil nad Smrťou! A tak šla Smrť k baze na brehu rieky a vyrobila prútik z konárika a dala ho najstaršiemu bratovi. Druhý brat bol veľmi namyslený a rozhodol sa, že Smrť ešte väčšmi poníži. Vyžiadal si preto moc vrátiť ľudí zo sveta mŕtvych. A tak Smrť zdvihla kamienok z brehu rieky, dala ho strednému bratovi a povedala mu, že kamienok má moc navrátiť mŕtvych. Potom sa Smrť spýtala tretieho a najmladšieho brata, čo by chcel on. Najmladši brat bol najskromnejší, ale aj najmúdrejší, a on Smrti neveril. Preto požiadal o niečo, vďaka čomu by odvtedy mohol chodiť po svete tak, aby ho Smrť nenašla. Smrť mu veľmi neochotne podala svoj neviditeľný plášť.
Potom Smrť odstúpila a dovolila trom bratom pokračovať v ceste.
Šli teda ďalej a a užasnuto sa rozprávali o dobrodružstve, ktoré prežili, a obdivovali dary, čo dostali od Smrti.
Po čase sa bratia rozišli a každý išiel vlastnou cestou.
Prvý brat putoval ďalej ešte asi týždeň, či možno dlhšie, až prišiel do jednej ďalekej dediny, kde vyhľadal čarodejníka, s ktorým sa kedysi pohádal. Prirodzene, s bazovým prútikom vyhral súboj, ktorý nasledoval. Nechal svojho mŕtveho nepriateľa na zemi a pobral sa do hostinca, kde sa nahlas chvastal, aký má mocný prútik, že ho uchmatol samotnej Smrti a vďaka nemu je nepremožiteľný. Ešte tej noci sa k najstaršiemu bratovi, keď ležal na posteli opitý vínom, prikradol ďalší čarodejník, ukradol mu prútik a pre istotu mu ešte aj podrezal hrdlo.
A tak si Smrť zobrala prvého brata.
Medzitým sa druhý brat vrátil do svojho domova, kde žil sám. Vytiahol kameň, ktorý mal moc privolať mŕtveho, a trikrát ho otočil v ruke. Na jeho úžas a radosť sa pred ním ihneď zjavila dievčina, s ktorou sa kedysi chcel oženiť, no nečakane mu umrela. Dievčina však bola smutná a ľahostajná, akoby oddelená od neho závojom. Hoci sa vrátila do sveta smrteľníkov, v skutočnosti tam nepatrila a trpela. Napokon druhý brat od beznádejnej túžby prišiel o rozum a vzal si život, aby skutočne mohli byť spolu.
A tak si Smrť zobrala aj druhého brata.
No hoci tretieho brata hľadala dlhé roky, nikdy sa jej ho nepodarilo nájsť.
Až keď sa najmladší brat dožil vysokému veku, napokon si zložil neviditeľný plášť a dal ho svojmu synovi.
Vtedy privítal Smrť ako starú priateľku a odišli spolu.
No teraz, už ako seberovní...
Po čase bratia prišli k rieke, príliš hlbokej, aby ju prebrodili, a príliš nebezpečnej, aby ju preplávali. Bratia však boli skúsení čarodejníci, a tak jednoducho mávli prútikmi a nad zradnými vodami sa zjavil most. Už boli v polovici mosta, keď zistili, že im cestu zahatala postava v kapucni.
Prihovorila sa im Smrť.
Hnevala sa, že ju obrali o tri nové obete, lebo pútnici sa zvyčajne utopili v rieke. No Smrť bola prefíkaná. Navonok troch bratov chválila, ako vedia čarovať, a povedala, že každý z nich si zaslúži odmenu za to, ako šikovne sa jej vedel vyhnúť. Najstarší brat mal bojového ducha, a tak si vyžiadal prútik, aký nemá nikto na svete, prútik, s ktorým porazí v súboji každého súpera, prútik hoden čarodejníka, čo zvíťazil nad Smrťou! A tak šla Smrť k baze na brehu rieky a vyrobila prútik z konárika a dala ho najstaršiemu bratovi. Druhý brat bol veľmi namyslený a rozhodol sa, že Smrť ešte väčšmi poníži. Vyžiadal si preto moc vrátiť ľudí zo sveta mŕtvych. A tak Smrť zdvihla kamienok z brehu rieky, dala ho strednému bratovi a povedala mu, že kamienok má moc navrátiť mŕtvych. Potom sa Smrť spýtala tretieho a najmladšieho brata, čo by chcel on. Najmladši brat bol najskromnejší, ale aj najmúdrejší, a on Smrti neveril. Preto požiadal o niečo, vďaka čomu by odvtedy mohol chodiť po svete tak, aby ho Smrť nenašla. Smrť mu veľmi neochotne podala svoj neviditeľný plášť.
Potom Smrť odstúpila a dovolila trom bratom pokračovať v ceste.
Šli teda ďalej a a užasnuto sa rozprávali o dobrodružstve, ktoré prežili, a obdivovali dary, čo dostali od Smrti.
Po čase sa bratia rozišli a každý išiel vlastnou cestou.
Prvý brat putoval ďalej ešte asi týždeň, či možno dlhšie, až prišiel do jednej ďalekej dediny, kde vyhľadal čarodejníka, s ktorým sa kedysi pohádal. Prirodzene, s bazovým prútikom vyhral súboj, ktorý nasledoval. Nechal svojho mŕtveho nepriateľa na zemi a pobral sa do hostinca, kde sa nahlas chvastal, aký má mocný prútik, že ho uchmatol samotnej Smrti a vďaka nemu je nepremožiteľný. Ešte tej noci sa k najstaršiemu bratovi, keď ležal na posteli opitý vínom, prikradol ďalší čarodejník, ukradol mu prútik a pre istotu mu ešte aj podrezal hrdlo.
A tak si Smrť zobrala prvého brata.
Medzitým sa druhý brat vrátil do svojho domova, kde žil sám. Vytiahol kameň, ktorý mal moc privolať mŕtveho, a trikrát ho otočil v ruke. Na jeho úžas a radosť sa pred ním ihneď zjavila dievčina, s ktorou sa kedysi chcel oženiť, no nečakane mu umrela. Dievčina však bola smutná a ľahostajná, akoby oddelená od neho závojom. Hoci sa vrátila do sveta smrteľníkov, v skutočnosti tam nepatrila a trpela. Napokon druhý brat od beznádejnej túžby prišiel o rozum a vzal si život, aby skutočne mohli byť spolu.
A tak si Smrť zobrala aj druhého brata.
No hoci tretieho brata hľadala dlhé roky, nikdy sa jej ho nepodarilo nájsť.
Až keď sa najmladší brat dožil vysokému veku, napokon si zložil neviditeľný plášť a dal ho svojmu synovi.
Vtedy privítal Smrť ako starú priateľku a odišli spolu.
No teraz, už ako seberovní...
